O nemocnici

17.5.2022

Ani v Nemocnici AGEL Krompachy nechýbajú sestry, ktoré sú verné svojmu povolaniu úctyhodnú dobu. Justína pracuje v pneumologickej ambulancii od roku 1976. K tomuto povolaniu ju však v študentských časoch priviedla náhoda. Naopak, Oľga si svojím povolaním splnila detský sen. Ako si spomínajú na svoje začiatky či najťažšie chvíle?

Justína Kandríková, sestra pneumologickej ambulancie

Počas študentských čias chcela byť kaderníčkou. V škole sa jej však darilo a mala výborný prospech. Triedna učiteľka ju vybrala a presvedčila, aby šla na strednú zdravotnícku školu. „Vybrala mi povolanie, ktoré by som teraz nevymenila. Hneď po škole som nastúpila na interné oddelenie, no nebola som tam dlho, pretože sa potom otvorila pneumologická ambulancia. Tam som nastúpila najprv ako kalmetizačná sestra. V tých časoch sa očkovalo proti tuberkulóze a chodievala som pravidelne očkovať školákov do tried a vykonávať bežné vyšetrenia. S ambulanciou som sa zžila. Neviem si predstaviť prácu v inej ambulancii či na inom oddelení a nikdy som ani neuvažovala nad tým, že by som robila niečo iné. Povolanie sestry ma napĺňa, no je pravdou, že postupom času sme sa na ambulancii museli vyzbrojiť väčšou dávkou trpezlivosti. Myslím, že v minulosti ľudia vnímali zdravotníkov ako väčšie autority. Zdravie mi ešte dobre slúži, a tak stále pracujem. Na pracovisku sú vzťahy veľmi dôležité, to určite každý pozná. Chvalabohu, vždy som mala šťastie na dobrých kolegov a ani v súčasnosti mi moje sesterské „ja“ ešte nedovilo odísť,“ hovorí o svojej práci Justína, zdravotná sestra, ktorá v krompašskej nemocnici pracuje od roku 1976.

Bc. Oľga Dzimková, vedúca sestra chirurgického oddelenia

„Zdravotnou sestrou som túžila byť odjakživa. Mojím veľkým vzorom bola moja teta, podľa ktorej som si vysnívala svoje povolenie. Pracovala v liečebni v Lučivnej a nosievala modro-bielu uniformu. Veľmi som chcela takú uniformu nosiť aj ja a tento detský sen som si nakoniec splnila,“ hovorí o svojich začiatkoch Oľga.

Po ukončení štúdia na Strednej zdravotníckej škole v Levoči chcela pracovať na internom oddelení, no ako to už v živote chodí a náhoda zariadi život po svojom, tak to bolo aj v jej prípade, keďže sa nakoniec ocitla na chirurgii. „Absolútne to neľutujem. Po desiatich mesiacoch na oddelení som krátky čas pracovala v ambulancii v Spišskej Novej Vsi, no potom som sa vrátila späť a až do roku 2018 som pracovala na chirurgickej ambulancii. Niekedy nás osud privedie tam, kde skutočne máme byť. Sme vynikajúci kolektív a nikdy som neuvažovala, že by som išla pracovať niekde inde. Samozrejme, každý máme niekedy ľahšie, inokedy ťažšie chvíle. Nikdy nezabudnem na ten najťažší zážitok, s ktorým som sa v práci stretla. Bol február 2007 a po výbuchu plynu v rodinnom dome pri autobusovej stanici priviezli na ambulanciu moje zranené deti. Keď zo sanitky vystúpil môj syn, celý od krvi, skoro som skolabovala. Vtedy som uvažovala o zmene zamestnania, no nestalo sa tak a ja som rada, že aj napriek tejto pre mňa ešte aj dnes ťažkej spomienke som ostala,“ spomína si na nezabudnuteľné chvíle vedúca sestra chirurgického oddelenia Oľga, ktorá v krompašskej nemocnici pracuje od roku 1982.

Zdravotníkov charakterizuje aj neustále nadobúdanie nových vedomostí, zručností a skúseností. Inak to nebolo ani v mojom prípade, a preto som sa rozhodla študovať na vysokej škole, kde momentálne končím 2. ročník magisterského vzdelania. Pozícia vedúcej sestry od roku 2020 je pre mňa nová, vyžaduje si okrem manuálnych, manažérskych zručností aj schopnosť zvládať administratívnu činnosť.

Taktiež pôsobím ako poslankyňa mestského zastupiteľstva v Krompachoch, členka Správnej rady Detskej nadácie mesta Krompachy a členka výboru Únie žien. Vo voľnom čase sa rada venujem záhradke, cvičeniu a pečeniu. Aktívny životný štýl, práca a rodina ma skutočne napĺňajú, no niekedy by som si priala, aby mal deň aspoň 30 hodín.