O nemocnici

10.9.2021

Viete čo robiť v prípade, že budete musieť poskytnúť prvú pomoc? Lekárka z Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny MUDr. Zuzana Baluchová z Nemocnice AGEL Krompachy nám v rozhovore zhrnula zásady prvej pomoci, opísala aj situácie, kedy sama musela poskytnúť prvú pomoc.

Aké sú základné zásady poskytnutia prvej pomoci?

Prvá pomoc je súbor jednoduchých úkonov, ktoré poskytujeme zranenej alebo chorej osobe  pred príchodom záchrannej služby. Základné zásady sú jednoduché. Na prvom mieste musí byť ochota pomôcť a bezpečnosť pri poskytovaní prvej pomoci, ďalej je potrebné zhodnotiť situáciu, zistiť príznaky úrazu či ochorenia, samotné poskytnutie prvej pomoci  a, samozrejme, rozvážna komunikácia pri volaní odbornej pomoci (číslo 112,155) a následne s členmi záchranného tímu.

Ktorá skupina funkcií ľudského organizmu patrí medzi základné životné funkcie? Ako spoznáme, že je potrebné podať prvú pomoc?

Základnými životnými funkciami sú vedomie, dýchanie a krvný obeh. Práve tieto funkcie ľudského organizmu vieme jednoducho vyšetriť pri poskytovaní prvej pomoci. Hlasným oslovením, zatrasením či bolestivým podnetom zisťujeme, či je pacient pri vedomí. Ak nereaguje, voláme o pomoc, otočíme ho na chrbát a spriechodníme dýchacie cesty záklonom hlavy a nadvihnutím brady. Našimi zmyslami vieme zistiť, či pacient dýcha. Zrakom sledujeme pohyby hrudníka, sluchom počúvame pri jeho ústach a zároveň vieme cítiť dýchanie na svojom líci. Ak dýcha, uložíme ho do stabilizovanej polohy, ak nedýcha, začíname s resuscitáciou - stláčaním hrudníka a záchrannými vdychmi. Laici by sa mali učiť, že resuscitáciu majú začať, ak je pacient v bezvedomí a nedýcha normálne, kontrola pulzu sa neodporúča. V praxi sa často stáva, že laici nechcú poskytnúť záchranné vdychy, vtedy by mali aspoň stláčať hrudník.

Na čo nesmieme zabudnúť predtým, ako ideme dávať prvú pomoc?

Na prvom mieste je stále bezpečnosť. Najdôležitejšou osobou pri poskytovaní prvej pomoci je bezprostredný svedok nehody či úrazu. Musí sa však chrániť pred nebezpečenstvom, aby sa z jednej zachraňovanej osoby nestali dve. Dôležité je vytvorenie bezpečného prostredia pre poskytovanie prvej pomoci, neohroziť seba, postihnutého, či iné osoby, ktoré spolupracujú. Podľa miesta a okolností nešťastia treba byť opatrný, či nehrozí zasiahnutie elektrickým prúdom, ohňom, vdýchnutie plynu alebo zosuv pôdy, pri dopravnej nehode si nezabúdať obliecť reflexnú vestu.

Čo vtedy, ak sa niekto neodváži podať prvú pomoc?

Poskytnutie prvej pomoci je povinnosťou každého občana, bez ohľadu na jeho vzdelanie. Táto povinnosť je zakotvená aj v zákone a neposkytnutie prvej pomoci sa hodnotí ako trestný čin a z morálneho hľadiska  môže znamenať zbytočnú smrť. Stále platí, že aj laická prvá pomoc je lepšia ako žiadna. Ak niekto naozaj nevie, čo má robiť, veľmi nápomocné sú inštrukcie operátora po zavolaní na tiesňovú linku 112 alebo 155.

Vedia laici poskytnúť prvú pomoc?

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že laici sa boja. Neskorá prvá pomoc alebo nebodaj až čakanie na príchod profesionálov však znižuje šancu na prežitie. Štúdie dokázali, že prvú pomoc vie poskytnúť asi len 5-10% európskej populácie, čo je veľmi nízke číslo. Všetci máme niekoho blízkeho, či už sú to rodinní príslušníci, deti, priatelia, kolegovia, každý z nich sa môže ocitnúť v situácii, keď prvú pomoc bude potrebovať a možno práve my budeme jediným svedkom a potencionálnym záchrancom. Preto si myslím, že určite  stojí za to sa prvú pomoc naučiť. Laická prvá pomoc zväčša rozhoduje o klinickom výsledku.

Čo patrí medzi stavy bezprostredne ohrozujúce život?

Patrí sem zastavenie dýchania, zastavenie krvného obehu, bezvedomie, veľké vonkajšie krvácanie, dusenie sa a šokové stavy. Z toho vyplýva, že život zachraňujúce úkony sú resuscitácia-oživovanie,  zastavenie krvácania, uvoľnenie-spriechodnenie dýchacích ciest, stabilizovaná poloha a protišokové opatrenia známe ako 5T -ticho, teplo, tíšenie bolesti, tekutiny a transport. Niekoľko jednoduchých úkonov dokáže zachrániť život. Všetky tieto postupy sa môže každý z nás naučiť.

Existujú aj prípady, kedy sa radšej neodporúča prvá pomoc poskytnúť?

Znova sa vrátim k otázke bezpečnosti a myslím si, že je to iba v prípade, ak by pri poskytnutí prvej pomoci mal byť ohrozený život alebo zdravie záchrancu. Špeciálnou situáciou je poranenie chrbtice a s tým spojené možné poranenie miechy, ku ktorému môže dôjsť pri samotnom úraze, ale aj pri nesprávnom vykonávaní predlekárskej prvej pomoci. Preto pri podozrení na poranenie chrbtice postihnutým nehýbeme, neprenášame, udržujeme ho v polohe, v akej sme ho našli, ale znova len za predpokladu, že mu nehrozí nebezpečenstvo (napríklad pád lavíny, požiar) alebo netreba začať s oživovaním.

Stalo sa vám niekedy mimo práce, že ste museli poskytnúť prvú pomoc?

Stále mám v pamäti udalosť spred troch rokov, bolo to na dovolenke v Turecku, slnko, pláž, more.. a zrazu nečakaná udalosť.  V plážovom bare došlo u pána v strednom veku k náhlemu zastaveniu obehu. Keď som z ležadla počula krik o pomoc, bežala som sa tam pozrieť. Po zhodnotení základných životných funkcií bolo potrebné ihneď začať  s resuscitáciou. Oceňujem ochotu viacerých ľudí, ktorí sa striedali pri stláčaní hrudníka a vďaka tímovej spolupráci sme pána odovzdávali miestnej záchrannej službe s obnoveným obehom.  Škoda len, že sa už nedozviem, ako to celé dopadlo. Príjemný pocit som mala, keď ma v ten deň oslovovali hoteloví hostia, či som to ja, čo som pomáhala tomu  pánovi a že to bolo super. Posolstvom môže byť, aby sme si všímali svoje okolie a neboli ľahostajní, lebo tým môžeme niekomu zachrániť život.